Bulharský cár Ferdinand Coburg na chvíľu ožíva, aby vás zobral na miesta dýchajúce históriou vznešeného coburgovského rodu.
Objavte jeho očami sídla urodzenej šľachty, ruiny kedysi prosperujúceho železiarskeho komplexu, poľovnícke chodníčky, tône lesov a prekrásne lúky Zlatna, odkiaľ človeka unáša do diaľav pohľad na Kráľovu hoľu, kde túžil navždy spočinúť.
Stopy Coburgovcov
Coburgovská železná cesta je vznešenou líniou dejín, spájajúcou aristokraciu, priemysel, víziu pokroku a silu krajiny. Od Sitna po Kráľovu hoľu, od hámrov Horehronia až po paláce v Európe sa rozprestiera sieť miest, kde Koháryovci a neskôr Coburgovci vtlačili krajine nezmazateľnú pečať.
Nie je to len príbeh železa, ale i príbeh bohatstva a chudoby, príbeh kráľov a pánov, ale i hámorníkov, furmanov, kováčov, príbeh všetkých, ktorí snívali o lepšom svete a svojou prácou zanechali dedičstvo svetového významu. Vydajte sa na cestu, ktorá pripomína slávnu minulosť našej krajiny.
Tipy pre objaviteľov
- Hronský Beňadik, Psiare – história prvého slovenského automobilu – jeho vernú kópiu nájdeš na námestí v Hronskom Beňadiku
- Zlatnianske lúky za Hôrkou s pohľadom na Kráľovu hoľu, pre ktorý chcel byť bulharský cár Ferdinand pochovaný práve tam
- Bunky v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave – najzážitkovejšie ubytovanie na Gemeri
- Hrad Muráň a tabuľa nad vstupným portálom, ktorá odkazuje na slávnosť počas ktorej Ferdinand Juraj získal majetky Koháryovcov
- „Hercegské“ lavice s erbom Coburgovcov v kostoloch v Pohorelskej Maši, Pohorelej, Šumiaci, Stratenej, Muránskej Hute
- Sprevádzanie technickými pamiatkami Trnavou s Mirom Beňákom, tel.č. 0907 635 804
Vedeli ste, že?
- Pohorelský železiarsky komplex zamestnával v čase najväčšieho rozmachu 500 ľudí
- Produkoval plechy tej najvyššej kvality a jeho výrobky sa prezentovali na svetových veľtrhoch
- Windsorovci sú tiež Coburgovci, premenovali sa však po 1. svetovej vojne
- Július Chudík – komorník bulharského cára a otec Kláry Jarunkovej, spísal svoj život na cárskom dvore v knihe Horehronský talizman
- Telo bulharského cára Ferdinanda, bolo v roku 2024 prevezené z Coburgu do Sofie, jeho posledná vôľa sa tým však nenaplnila
Tipy pre veľkých cestovateľov
- Nemecko | Coburg – hrobka Coburgovcov v kostole svätého Augustína
- Nemecko | Coburg – Ehrenburg palác so štátnou knižnicou – hrad cti nazvaný vraj preto, že bol postavený bez nútenej práce
- Nemecko | Gotha – palác Friedenstein – prvý barokový palác na svete
- Nemecko | Rosenau – rodisko princa Alberta Sasko Coburg Gotajského, manžela anglickej kráľovnej Viktórii a zároveň synovca Ferdinanda Juraja Coburga
- Nemecko | Coburg – zámok Callenberg – hlavná rezidencia rodu Sasko Coburg Gotajského
- Rakúsko | Viedeň – palác Coburg – bydlisko Augusta Coburga a Klementíny Orleánskej, dnes najvychýrenejší hotel v meste
- Rakúsko | Schladming – poľovnícky zámoček v ktorom dnes v ňom sídli radnica
- Rakúsko | Ebenthal – zámok – v 18. storočí ho prestaval na reprezentatívne sídlo gróf Andreas Jozef Koháry
- Bulharsko | Sofia – palác Vrana – dodnes oficiálna rezidencia bývalej cárskej rodiny Coburgovcov
- Bulharsko | Sofia – cársky palác v centre mesta – významný svedok histórie krajiny
- Maďarsko | Edelény – 7. najväčší palác v Maďarsku, od kráľovskej komory ho kúpil princ Ferdinand Juraj Coburg