Obec Stratená (831 m n. m.) leží v úzkom údolí riečky Hnilec v juhozápadnej časti Slovenského raja. Patrila medzi významné lokality železiarskeho priemyslu v spišsko-gemerskej banskej oblasti a zároveň medzi najdôležitejšie podniky Coburgovského komplexu. S budovaním banského a železiarskeho majetku v oblasti medzi Stratenou, Dobšinou a Mlynkami začal od roku 1830 Ferdinand Juraj Coburg, ktorý postupne zakúpil viacero železorudných baní a napokon v roku 1842 získal aj hutu v Stratenej s jednou drevouhoľnou pecou s výškou 8,5 m. Už v tej dobe išlo o pomerne modernú železiareň, ktorá ako prvá v oblasti mala predhrievač vzduchu vháňaného do pece. Keď v roku 1851 rodinný majetok prevzal August Coburg, nechal v rokoch 1854–1858 železiareň rozsiahlo modernizovať a opraviť. V roku 1861 tu bola zapálená druhá vysoká pec belgickej konštrukcie vybavená stojatým parným dúchadlom a vlastnou odlievacou halou. Po modernizácii sa v Stratenej vyrábalo približne 4,5 tisíca ton bieleho surového železa ročne. Celá produkcia železiarne sa spracovávala v coburgovských hámroch, najmä v Hrabušiciach, prípadne sa odpredávala iným železiarskym podnikom v krajine.

Po tom, čo rodinné majetky prevzal po smrti Augusta Coburga jeho syn knieža Filip Coburg, začalo sa s rozsiahlou expanziou železiarskeho podnikania. Najprv boli v 80. rokoch 19. storočia pre železiareň zakúpené nové bane na železnú rudu v okolí Mlyniek a Dobšinej. Moderným prvkom bolo tiež zavedenie železných koľajníc do štôlní a napokon výstavba nákladnej lanovky v rokoch 1896 – 1897. Spájala železiareň v Stratenej s baňami v Mlynkách, Wolfseifene a Biengartene so železničnou stanicou v Dobšinej. Celková dĺžka lanovky typu Obach bola 11 582 metrov. Lanovka ročne prepravila 12 000 ton železnej rudy, 5 000 ton drevného uhlia a 4 000 ton surového železa zo železiarne.

Modernizáciou prešla aj železiareň v Stratenej. Na počiatku 20. storočia tu inštalovali nový plynový motor, určený na pohon vysokopecného dúchadla a dynama na výrobu vlastného elektrického prúdu. Veľkou rekonštrukciou prešla huta v rokoch 1911–1912, kedy bolo namontované nové turbodúchadlo nemeckej výroby. Pred prvou svetovou vojnou sa začalo s investovaním do modernizácie zastaraných baní v Mlynkách, kde sa zaviedlo mechanické vŕtanie v podzemí. Na výraznejšie zvyšovanie ťažby však neostávali financie a preto bol v roku 1913 majetok kniežaťa Filipa Coburga akcionovaný a  prešiel do vlastníctva novej účastinnej spoločnosti Banské a hutnícke závody kniežaťa Filipa Coburga, úč. spol. so sídlom v Budapešti. Pod vedením tejto spoločnosti sa začalo nielen s modernizáciou zaostalých baní a hút, ale aj s rušením starých a neperspektívnych prevádzok.  V Stratenej tak v roku 1914 dokončili novú strojovňu s parnou lokomobilou a elektrickým generátorom. Železiareň sa stala najdôležitejším dodávateľom surového železa pre vlastné hutnícke podniky na Horehroní, zvyšok produkcie predávala na uhorských a zahraničných trhoch. Prevádzku železiarne vážne narušila prvá svetová vojna a z ekonomických problémov sa už huta nikdy nespamätala. Po vypuknutí povojnovej hospodárskej krízy na počiatku 20. rokov 20. storočia bola železiareň v zlom stave a nedokázala konkurovať modernejším železiarňam v krajine. Preto bola napokon v roku 1926 zrušená a jej vysoké pece boli rozobraté na stavebný materiál. Dodnes sa však zachovalo zopár prebudovaných železiarskych objektov vrátane administratívnej budovy prerobenej na penzión, na väčšine areálu bývalej huty ale dnes stoja rodinné domy. 

Text: Mgr. Lukáš Patera, Ph.D.