Polomka
Pánsky dom
História obce Polomka na Horehroní je úzko spätá s hradom Muráň a s muránskym panstvom. V 16. storočí sa v regióne objavovalo viacero hrozieb tureckých vpádov a po vyplienení obce Muráň sa okolo roku 1558 zriadila protiturecká pevnôstka v Polomke, ktorá mala byť ochrannou bránou na hraniciach Muránskeho panstva. Vojenská posádka sídlila v obci a Polomčania dokonca prispievali na jej udržiavanie.
Pevnosť nebola len vojenskou stavbou. Slúžila aj ako mýtny dom, pri ktorom sa nachádzal rozľahlý hospodársky dvor. Najvýznamnejšou stavbou z tohto obdobia sa stal tzv. Pánsky dom. Baroková budova zo 16. storočia bola centrom života obce a počas storočí sa jej funkcia viackrát zmenila. Slúžila ako poštová stanica, prepriahareň koní medzi Zvolenskou a Gemerskou župou, hostinec, či sídlo lesnej správy.
V Panskom dome sídlil správca panstva – provizor, ktorý zastával úlohu hlavného hospodárskeho úradníka. Pod jeho vedenie patrili viacerí nižší úradníci: fiškál ako právny zástupca, pokladník, kľúčiar, obilník, lesník a ďalší hospodársky personál. Práve tu sa riešili každodenné záležitosti správy – od výberu daní, cez organizáciu poľnohospodárskych prác, správu lesov a kontrolu remeselnej výroby až po obchod s plodinami. Panský dom bol zároveň miestom, kde sa konali súdy s poddanými a rozhodovalo o sporoch, čím sa stal administratívnym aj právnym centrom Polomky.
Zaujímavé je, že už v 17. storočí mala budova technické prvky, ktoré pôsobia moderne aj dnes. Zavedený bol vodovod z drevených rúr napojený zo Ždiarskeho potoka a v pivnici fungovala kotolňa s ústredným kúrením. Tieto riešenia dokazujú vysokú úroveň hospodárskeho a technického zabezpečenia v tom období.
Pánsky dom sa spája aj s legendami. Podľa miestneho historika Františka Kreutza v pevnosti pôsobil jeden z druhov Juraja Jánošíka. O múroch sa tradovalo, že by mohli ukrývať fresky či iné historické pamiatky. Budova stála v obci až do roku 2013, kedy zanikla, kvôli nešťastnému rozšíreniu hlavnej cesty, no v pamäti zostáva ako jedna z najvzácnejších historických stavieb Polomky.
Chudobinec
Neprehliadnuteľnou súčasťou histórie je aj budova v Polomke na druhej strane cesty oproti miestu, kde stál kedysi pánsky dom. V roku 1725 tu nechal Štefan II. Koháry postaviť chudobinec. Bol jednou z dominánt obce a vznikol z iniciatívy grófskej rodiny, ktorá založila fond na jej udržiavanie. Chudobince boli v minulosti bežnejšie v mestách, preto existencia takéhoto zariadenia v dedine poukazuje na vyspelosť obce.
Chudobinec poskytoval útočisko práceneschopným, opusteným a starším ľuďom. O chovancov sa starali obyvatelia dediny – dodávali potraviny či šatstvo a zabezpečovali im základnú starostlivosť. Ženy z chudobinca pomáhali pri obradoch, napríklad obliekali zosnulých, a pri výročiach úmrtí dostávali od obyvateľov pečivo či iné dary.
O dôležitosti tejto stavby svedčí aj olejomaľba „Chudobinec v Polomke“, uložená v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Obraz z 18. storočia zachytáva budovu chudobinca a jeho charitatívny účel. Obsahuje aj latinské nápisy s odkazmi na kresťanskú dobročinnosť, pričom zobrazuje patróna chudobných sv. Martina a sv. Alžbetu Uhorskú. Dielo je cenným zdrojom informácií o živote obce a o starostlivosti o núdznych v minulosti.
História Pánskeho domu aj chudobinca ukazuje, že Polomka nebola len bežnou horskou dedinou. Bola miestom, kde sa pretínali cesty, dejiny i tradícia sociálnej pomoci.
