Kaštieľ vo Veľkom Blhu je ukážkovým príkladom klasicistického štýlu, ktorý sa v prvej polovici 19. storočia uplatnil pri výstavbe nových sídel aj pri prestavbách starších, najmä barokových budov.

Kaštieľ bol pôvodne hradom, ktorý od 13. storočia približne po dobu dvoch storočí patril rodu Baloghovcov. Neskôr prešiel do rúk Széchyovcov, no kráľ Matej im ho pre nelojálnosť odobral a daroval ho rodine Rozgoň. Széchyovci, konkrétne Juraj, sa stali vlastníkmi hradu v roku 1646 počas Bethlenovho povstania. Neskôr Mária Széchy, Muránska Venuša, ustanovila za hradného kapitána gemerského podžupana Štefana Gyöngyössyho. Po tureckých vojnách za Rákocziho povstania na začiatku 18. storočia bol zničený. Na týchto ruinách si dali Koháryovci postaviť renesančný kaštieľ. Ten bol v roku 1815 prestavaný práve do klasicistického slohu. Rozprestiera sa na ploche takmer 18 hektárov, obklopuje ho malebný anglický park s jazierkom a dekoratívnymi umelo vytvorenými jaskyňami grottami a ponúka nádherný výhľad na široké okolie.

Kaštieľ tvorí dvojpodlažná budova s pravidelným pôdorysom a štyrmi vstupmi umiestnenými v osovej línii. Jeho fasádu zdobí arkádový podjazd s terasou, ktorú lemujú štyri polstĺpy nesúce tympanónový štít, čo stavbe dodáva elegantný klasicistický ráz.

K panstvu patrila aj zvernica s rozlohou 52 hektárov – jediné miesto v celom Uhorsku, kde bolo možné obdivovať biele jelene. Štyri kusy darovala britská kráľovná Viktória Filipovi Coburgovi a počas dvanástich rokov ich počet vzrástol na štyridsať. Každoročne sa z nich ulovilo päť až šesť jedincov.

V ďalších oborách žilo 160 – 180 jeleňov, približne 300 diviakov, 45 danielov, 100 srncov a dokonca aj medvede. Práve jedného z nich ulovil v roku 1855 korunný princ Rudolf Habsburský. Nemecký cisár Wilhelm tu získal trofej krásneho jeleňa a cár Ferdinand tu každoročne ulovil približne desať tetrovov.

Od roku 1959 slúži kaštieľ, podobne ako ten v Pohorelskej Maši, ako zariadenie sociálnych služieb.