Osada Švábolka, pomenovaná po nemeckých prisťahovalcoch – tzv. Šváboch, sa rozvinula na dôležitej dopravnej trase pri ohybe hlavnej cesty smerom na západ. Okrem výrobných objektov sa tu zachovala kolónia s rôznymi typmi obydlí – správcovským domom, prízemnou šalandou a domami pre majstrov. V roku 1833 tu vznikla jedna z prvých valcovní plechu v Uhorsku, poháňaná vodnou energiou, ku ktorej sa neskôr pridala aj valcovňa tyčí. Pôvodne však stáli na tomto mieste len skujňovací hámor, dielňa, sklad, dom majstra a obytné stavby robotníkov. Neskoršie doplnenie novej zástavby pozdĺž cesty rozšírilo kolóniu, ktorá sa stala súčasťou výrobného komplexu. Valcovňa mala dve trate poháňané štyrmi vodnými kolesami, nožnice na strihanie surových a hotových plechov a dve plameňové pece na drevné uhlie. Zásobovaná bola poloproduktmi zo skujňovacích hámrov v Červenej Skale a Zlatne a pracovala až do roku 1889. Transmisné mechanizmy na pohon strojov boli umiestnené v hámri, odkiaľ voda odtekala kanálom popod valcovňu priamo do Hrona. Východne od objektu stál dom majstra či šafára, vybavený zvonom na ohlasovanie pracovného času. Neďaleko sa nachádzal dvojpodlažný dom pilnikárne, kde na poschodí fungovali dielne na výrobu pilníkov a rašplí, zatiaľ čo prízemie slúžilo ako sklad.

V 40. rokoch 19. storočia sa uskutočnila modernizácia – ohrievacie pece doplnili Comté-vyhne a do prevádzky pribudli vykúvacie kladivá, valcové dúchadlo a nožnice. Odpadové teplo zo skujňovania sa využívalo na ohrev polotovarov, čo zefektívnilo výrobu. Ročne sa tu produkovalo 550 až 600 ton jemného plechu, ktorý mal široké využitie v strojárstve i poľnohospodárstve. Zavedenie valcovania ako progresívnej metódy spracovania železa si vyžadovalo väčšie halové priestory a prispelo k zmenám v architektúre areálu. Valcovňa bola závislá od dostatku vody v Hrone, čo ovplyvňovalo plynulosť výroby. V období prvej svetovej vojny sa v Švábolke vyrábali poľné lopatky, od roku 1939 slúžil objekt ako kultúrny dom a počas SNP v ňom boli ustajnené kone. Po generálnej oprave v roku 1964 získala budova novú podobu so zariadeným javiskom, osvetlením a kulisami. Tak sa kedysi významné priemyselné centrum premenilo na miesto spoločenského života. Dnes má však bývalá valcovňa úplne inú funkciu a slúži ako domov dôchodcov.