Muráň

Muránsky hrad

Tento hrad je strhujúcim príbehom dejín od svojho vzniku v polovici 13.storočia až do jeho vlastníctva Coburgovcami v 20. storočí. Hrad bol pôvodne vybudovaný ako kráľovský strážny hrad a jeho úlohou bolo chrániť cestu vedúcu z Gemera do Liptova a Zvolena. Je postavený na skalnom brale Cigánka na okraji Muránskej planiny vo výške 935 metrov. Nakoľko neexistujú žiadne zmienky, kto dal hrad postaviť, predpokladá sa, že to bol samotný kráľ, možno s pomocou ďalších vplyvných rodov ako Mariašovci, Ratold, Kačicovci či Zachovci. Prvá písomná zmienka o hrade, uvádzajúca ho ako Castrum Mwran, pochádza z roku 1271, keď ho kráľ Štefan V. daroval krajinskému sudcovi Mikulášovi z rodu Ratold.  

Neskôr sa hrad dostal do rúk niekoľkých významných šľachtických rodov: Bebekovcov, Ilsvaiovcov, Tornalyovcov, Séčiovcov, Vešeléniovcov, Koháryovcov a napokon Coburgovcov.

Počas svojej existencie hrad zažil veľa dramatických udalostí a okupovaní. Hradné múry si pamätajú na  bratríkov, lúpežných rytierov z ktorých najviac rezonuje meno Matej Bašo, stavovské povstania, ale aj požiare či prestavby. Veľmi výrazný bol rozmach pod vládou Márie Séčiovej, známej ako „Muránska Venuša“, ktorá bola druhou manželkou palatína Františka Vešeléniho. 

V 18. storočí hrad viackrát vyhorel a začal strácať svoju bývalú funkciu. František Koháry, do hradu absolútne neinvestoval, no zameral sa skôr na zväčšovanie zisku z Pohorelských železiarní. Odvtedy chátral, jeho múry, bašty i veže sa rozpadávali. Poslednou veľkou udalosťou, ktorá sa s hradom spája bola veľká trojdňová slávnosť, keď Ferdinand Juraj Coburg v roku 1831 obdržal kráľovskú darovaciu listinu na panstvo Muráň. Na slávnosť prišli vysoký hodnostári, zemania, duchovní, vojaci a ďalší hostia. Keďže v tom čase bol už hrad neobývaný, tak hostia z Muráňa vyšli na hrad pri tejto príležitosti v slávnostnom sprievode na jeho prehliadku. Do brány hradu bola pri tejto príležitosti nainštalovaná pamätná doska, ktorú nad vstupným portálom vidieť dodnes. 

Dnes je hrad zrúcaninou, no zachovalo sa niekoľko kľúčových častí: vstupná brána s vežou, základy gotického paláca, fragmenty obvodového muriva a vedľajších stavieb. Postupne sa na hrade vykonáva reštaurovanie a konzervačné práce. 

Kostol sv. Juraja

Sakrálny príbeh Muráňa siaha hlboko do stredoveku, keď tu stál prvý kostol, neskôr rozširovaný Koháryovcami. V roku 1879 však ustúpil novej stavbe, ktorú dokončili v roku 1894. Krátko nato kostol postihol požiar, no vďaka rýchlej oprave opäť otvoril svoje brány veriacim. Nový chrám nechal vybudovať knieža Filip Coburg, pričom na jeho výzdobe sa významne podieľal aj cár Ferdinand, jeho mladší brat. Ich prítomnosť dodnes pripomínajú bohato zdobené vitráže s rodovým erbom, venovaniami a postavou byzantského cisára s črtami samotného Ferdinanda, ktorému Muráň udelil čestné občianstvo.

Zaujímavosťou je malý zvon z roku 1676, pôvodne umiestnený v kaplnke na Muránskom hrade. Tento „umieračik“ prežil stáročia neporušený a svoje nové miesto našiel v kostole v Muránskej Lehote, kde dodnes verne slúži.