Osada Červená Skala (785 m n. m.), dnes súčasť obce Šumiac, leží pozdĺž hlavného dopravného ťahu a predstavuje najvýchodnejšiu železiarsku osadu komplexu na území regiónu Horehronie. Jej poloha na križovatke ciest jej v minulosti zabezpečovala výhodu oproti iným lokalitám, pretože umožňovala jednoduchší dovoz železnej rudy a uľahčovala obchodné aktivity. Už koncom 18. storočia tu bola postavená drevouhoľná vysoká pec a v roku 1794 pribudla nová, ktorá dala základ rozvoju výroby. Produkcia sa sústreďovala v dvoch hámroch – v prvom, situovanom južne od cesty a v druhom hámri nazývanom Štajere, vybudovanom severozápadne smerom na Zlatno. Prvý z nich mal dlhšiu tradíciu a súčasťou jeho prevádzky bola stolárska a tesárska dielňa, ktorá zabezpečovala opravy vodných kolies a dúchadiel pre celý železiarsky komplex. Druhý hámor vznikol v neskoršej coburgovskej fáze a pomenovanie dostal podľa štajerských odborníkov, ktorí sa podieľali na modernizácii zariadení.

Významné inovácie v hutníctve viedol od roku 1833 Karl Heyssl, renomovaný odborník, ktorý dohliadal na modernizáciu červenoskalských hámrov. V osade pribudli robotnícke baraky s jednoduchými drevenými priečkami a spoločným ohniskom, ako aj ďalšie murované a drevené domy. Po presune riaditeľstva do Pohorelskej Maše tu vznikli nové obytné stavby pre hutníkov a robotníkov. Rozsah výroby bol pôsobivý – okrem skujňovania a spracovania železa sa tu vyrábali aj kosy, nože na slamu a ďalšie produkty. V rokoch 1848 – 1849 dodal hámor takmer 50 000 kôs cisársko-kráľovskej armáde, pričom kosy z Červenej Skaly sa stali vyhľadávaným artiklom v celej východnej Európe. Vyrábali sa tu viaceré typy podľa miesta vývozu najmä uhorské, poľské a rumunské, čo z tejto produkcie robilo jedinečný fenomén na území Slovenska i celého Uhorska.

Vysoká pec bola odstavená v roku 1883 a postupne zanikli aj hámre, ktoré sa zmenili na pílu. Tá pôsobila v obci ešte začiatkom 20. storočia, no jej pôvodné objekty neskôr nahradila nová výstavba. Napriek ústupu hutníctva sa Červená Skala stala významným centrom spoločenského a hospodárskeho života. Konali sa tu jarmoky, od roku 1820 tu pôsobil poštový úrad a o tri roky neskôr pribudol rímskokatolícky kostol s farou. Osada mala hostinec s prepriahacou stanicou koní, lekára, obchod, mäsiareň i výčap, čo dokazuje jej všestranný význam pre obyvateľov regiónu.

Dodnes sa zachovali viaceré nevýrobné objekty – poštový úrad, horáreň, obytné domy či zdravotné stredisko. Na cintoríne upútajú liatinové náhrobníky, ktoré odkazujú na hutnícku tradíciu. Aj keď železiarska výroba v Červenej Skale zanikla už pred viac ako storočím v osade stále možno nájsť odkaz na túto etapu jej histórie. Dnes je známa ako prestupná železničná a autobusová stanica, sídlo fary, či kameňolomu.