Zrúcanina toho hradu, ktorý sa pôvodne nazýval Litava, leží pri obci Čabradský Vrbolok v okrese Krupina, približne 20 km juhovýchodne od okresného mesta.

Táto oblasť bola osídľovaná na prelome 12. a 13. storočia za podpory rodu Hunt-Poznan. Historici sa nazdávajú, že stavba hradu na skalnej vyvýšenine bola tiež ich dielom, keďže prvá písomná zmienka o hrade nad riečkou Litava pochádza z roku 1276. Hrad sa dostal pozornosti v 15. storočí keď ho obsadili žoldnieri pod vedením Jana Jiskru z Brandýsa. Podľa historických záznamov vtedy hrad tvorila ústredná veža pôvodne z 13. storočia, palác s reprezentačnými miestnosťami a kaplnka.

V poslednej štvrtine 15. storočia hrad zdedila rodina Horváthovcov. Tí zaznamenali, že hrad mal vežu, reprezentačnú izbu, dve komory a pivnice, vstupnú bránu a prístavok s izbou a kuchyňou. Opevnenie hradu malo vtedy štyri bašty, v ktorých boli vyhňa, pekáreň, zbrojnica a stajne. V hradbách boli budovy, ktoré slúžili ako fara, sýpka a sklady potravín a múky. V podhradí boli majer a tri poddanské usadlosti, jedna z nich opustená.

Historici uvádzajú, že na začiatku 16. storočia hrad často menil majiteľov, z ktorých najvýznamnejší bol ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakócz. Všetci si uvedomovali hrozbu v podobe osmanských útokov, a tak investovali do jeho opevnenia až natoľko, že v rokoch 1585 až 1602 hrad útokom Osmanov odolal. Predpokladá sa, že v tomto období pôsobil na zlepšovaní fortifikácií aj taliansky staviteľ Giulio Ferrari, ktorý mal zlepšiť aj ubytovacie možnosti hradu. 

Hrad sa stal majetok Pálffyovcov. Po nich prešiel do vlastníctva chorvátskeho vojenského veliteľa Jána Kursiča a v roku 1622 ho získal do držby Peter Koháry. Peter a jeho nasledovníci hrad premenili na pohodlné panské sídlo, no keď si v 18. storočí vo Svätom Antone vybudovali nový kaštieľ, do ktorého   sa presťahovali. František Koháry dal hrad napokon v roku 1812 podpáliť, aby sa tým odbremenil od jeho náročnej údržby. Čo ostalo z hradu sa následne stalo majetkom Ferdinanda Juraja Coburga ako súčasť bohatého majetku jeho manželky Márie Antónie Gabriely Koháryovej.

Čabraďské panstvo v roku 1830 riadil zemepanský správca a nachádzali sa tu krčmy, jatky, mlyny, píly, vápenka, skláreň a tehelňa. Vyrábalo sa tu víno a hradná sýpka naďalej slúžila svojmu účelu. 

Na záchrane hradnej ruiny a rekonštrukcii niektorých jeho objektov sa podieľajú dobrovoľníci zo združenia Rondel.

Návštevníci sa dnes dostanú na hrad najprv autom do Čabradského Vrbolku a neskôr 40 minútovou prechádzkou po lesnej ceste modrou značkou proti prúdu riečky Litava.