Osada Polomka – Hámor (608 m n. m.) vznikla v prvej polovici 19. storočia ako priemyselné a obytné zázemie pre hutnícku výrobu. Nachádza sa medzi dedinami Polomka a Závadka nad Hronom, mimo pôvodných valašských sídel, a postupne sa rozvinula pozdĺž hlavnej cesty. Samotný hámor bol umiestnený na južnej strane pod strmým svahom, kde pritekali umelo vytvorené vodné kanály s dostupnosťou  zdrojov dreva a uhlia.

Názov Hámor vznikol z nemeckého pomenovania vykúvacích kladív – hammer. Tento hámor dostal meno podľa Lujzy – manželky Filipa Coburga a dcéry Belgického kráľa Leopolda II. V rokoch 1823 – 1826 sa tu rozbehla výroba v dvoch skujňovacích a jednej vykúvacej vyhni. Súčasne vyrástol dom pre šafára s hospodárskymi staviskami, neskôr závodný dom. Robotníci sem dochádzali až z Pohorelej, vzdialenej jedenásť kilometrov, no čoskoro pribudli hámornícke domy a spoločný bytový dom – tzv. šalanda.

Tak ako v iných hutníckych areáloch, aj v Polomke bol súčasťou Lujza huty zvon, ktorý ohlasoval začiatok a koniec smeny. Dnes je umiestnený v Kaplnke svätej Anny, no kedysi visel priamo na jednom z pôvodných domov. V päťdesiatych rokoch 19. storočia sa výroba modernizovala: pribudli dve Comté-vyhne, dve vykúvacie kladivá a skriňové dúchadlo z dreva. Keď sa zastavila prevádzka valcovne v Švábolke, tunajší hámor sa preorientoval na valcovanie jemných plechov. Stroje poháňalo veľké vodné koleso.

Po roku 1904 sa závod napojil na železnicu a polotovary prichádzali z Ferdinandovej huty. Produkcia však postupne strácala význam a roku 1926 v hámri definitívne vyhaslo. Stroje a zariadenia boli demontované, z výrobných hál ostali len jednoducho riešené stavby. 

Osobitne zaujímavá je otázka názvu hámra. V starších odborných prácach sa zvykne uvádzať ako Zavadský hámor alebo Lujza huta. Po porovnaní historických máp, kroník a monografií sa však ukazuje, že ide vždy o hámor v časti Polomka – Hámor. Závadka nad Hronom zohrávala dôležitú rolu – dodávala drevo, uhlie a zabezpečovala povozníctvo. Aj preto vznikli pochybnosti, že hámor patrí jej. Kronika Polomky pripomína, že do roku 1876 mali Polomka a Závadka spoločný notársky úrad, čo mohlo v literatúre prispieť k zámene.

Lujza huta tak predstavuje typický príklad manufaktúrnej železiarskej výroby na Horehroní. Svedčí o období, keď drevo a voda poháňali rozvoj priemyslu, no zároveň o živote robotníkov, ktorí si museli budovať kolónie priamo pri závodoch. Dnes je osada spomienkou na časy, keď sa v dolinách Hrona zhlukoval ťažký priemysel, a pripomína aj spory o názvy a hranice, ktoré hutnícka minulosť zanechala medzi susednými dedinami.